Viliam Brozman

Aktualizácia článku 1. 3. 2020

Pridal som do článku videjká, kde bojujem s románskymi jazykmi. Je to trochu pripomienka aj pre mňa samotného, že sa to dá. Keď mám chuť a dôvod. Ani portugalčinu, ani taliančinu, som bohužial od tej doby nezveľaďoval, takže teraz si pamätám nanajvýš pár slov. A vetu by som poskladal len sťažka. To je asi ďalšia dôležitá vec - vytrvať. Lebo ako človek jazyk prestane používať, tak je to ako na sánkovačke. Veľmi rýchlo to ide dole.

2,5 týždňov učenia sa portugalčiny

9 dní učenia sa taliančiny

Nič nie je nemožné

Keď si s odstupom času pozriem tieto videjká, tak mi stoja vlasy dupkom. Cítim sa trápne pri ich pozeraní, lebo je jasné, že moja slovná zásoba je značne obmedzená.

Ale je to pre mňa dôkaz toho, že to ide. Keď sa chce, tak sa dá. Najlepší spôsob, ako sa bohove rýchlo naučiť jazyk, je presunúť sa do cieľovek krajiny. Chápem, že toto si môže málokto dovoliť. Preto je tu ďalšia možnosť - nájsť si partnera, ktorý hovorí jazykom, ktorým chceš hovoriť aj ty.

Netreba si to komplikovať

Jazyky sú jednoduché. Tvrdím to odjakživa a vždy budem.

Rozdiel medzi ľuďmi, ktorí vedia plno jazykov a ktorým to nejde je jednoduchý. Dôležité je mať správne nastavenú myseľ. V režime: dá sa to! Ide to! Baví ma to!

Takže keď sa chceš učiť cudzí jazyk, je to jednoduché. Potrebuješ spraviť len tieto dve veci: hovoriť a počúvať. Týmto spôsobom si sa predsa naučil aj svoj rodný jazyk, pamätáš?

Buď ako dieťa

Tak prečo by to nefungovalo aj pre ďalší jazyk? Okrem iného je dokázané, že dospelým sa jazyk učí lepšie ako deťom. Pretože už si dokážeme rýchlejšie a lepšie vytvárať asociácie a dokážeme sa pýtať: Čo znamená toto? Ako mi vysvetlíš tamto? Ako sa povie hento?

Dôležité je pri učení jazyka byť ako dieťa. Hovoriť, hovoriť, hovoriť. A pýtať sa. A nezabúdaj na chyby. Ale to príde prirodzene. Ja hovorím, že je lepšie počas dňa hovoriť v jazyku 3 hodiny so 111 chybami, ako hovoriť len 10 minút perfektne, dokonale a bezchybne.

Pretože chyby sú súčasťou učebného procesu. Hlavne vytrvaj. Nevzdávaj to. Lebo keby si pri prvých neúspechoch zahodil bicykel do kúta, tak by si sa tiež doteraz nevedel bicyklovať (dúfam, že sa tu vieme všetci :D)

Začiatky bolia

Začiatky bolia, ale zároveň sú zábavné. Využi začiatok nalno, pretože na začiatku sa učíš najrýchlejšie. Potom už je ten progres pomalší. Takže keď si postavíš poriadne pevné železo-betónové základy, nič ich nezničí. Budú zasadené pevne v zemi. A potom môžeš budovať ďalej.

Nad strechou teraz nerozmýšľaj. Buduj základy. To znamená veľa počúvaj Tvoj cieľový jazyk. Ja keď som prišiel do Talianska alebo Brazílie, tak som si zapol rádio a naladil som sa na miestne rozhlasové frekvencie.

Počúvaj, počúvaj a… počúvaj!

Len preto, aby som si napočúval ten jazyk. Teda prvé dni som ani nerozprával. Fakt som len počúval. Bol som v prostredí jazyka, ktorý som sa učil celý deň. A ešte k tomu si počúval aj ich rádio. Takže som bol doslova ponorený v týchto podmienkach 24/7. Už sa mi aj snívalo v cudzom jazyku :D Dobre, uznávam, nerozumel som o čom sa v tých snoch hovorí. Ale boli po brazílsky/taliansky! A to mi stačilo haha.

S tými rádiovými stanicami som len skúšal novú metódu. Pre Teba fungovať nemusí. Ja definujem moju cestu tromi slovami: život je zmena. Takže neustále hľadám nové spôsoby, ako sa stať lepším človekom a ako sa naučiť v tomto živote čo najviac zručností. A ako sa učiť veci bez toho, aby som vedel, že sa učím.

Učenie bez učenia?

Tak to robím tak, že som si z učenia spravil zábavný a kreatívny proces. Proste počas dňa chodím po uliciach a dávam sa do reči s ľuďmi. S kýmkoľvek. Tu, v Brazílii, je to jednoduché, pretože ľudia majú otvorenú myseľ a aj srdce.

To znamená, že počas dňa sa mi vždy prihovorí zopár ľudí. A pýtajú sa ma na… Na kadečo. Ale najväčšia sranda, že ja ich vypočujem. Aj keď na mňa spustia 37-sekundový monológ. Pozeram sa im uprene do očí a snažím sa zachytiť aspoň slovko. Aspoň niečo.

Ale keďže rozprávajú tak rýchlo, ako v telenovelách, tak nemám zatiaľ šancu. Haha. Ale to sa zlepšuje zo dňa na deň.

No a potom poviem - nerozumiem po brazílsky. A obaja vybuchneme do smiechu. Ja sa ospravedlním. On/a povie - to nevadí. Ukážu mi palec hore a ideme každý svojou cestou.

S palcom hore to ide ľahšie

Inak gesto palec hore, je tu veľmi používané. Povedal by som, že je to niečo ako u nás keď použiješ slovo dobre. Tak ja to napríklad použijem - to gesto - aj 50x za deň. Aj viacej. Napríklad keď ďakujem niekomu, dám palec hore.

Alebo len ako pozdrav. Poviem dobrý deň a ukážem palec hore. To som sa naučil už prvý deň, že paľec nahoru dávajú a používajú asi častejšie ako v našej kultúre. Oprava - bezpochyby!

A pýtam sa, stále sa pýtam. Aj na somariny. Aj keď viem, kde je obchod. Aj tak zastavím človeka na ulici a spýtam sa: kde je Carrefour? A oni mi ukážu cestu. Len preto, aby som sa stále zlepšoval v danom jazyku.

Lebo cítim, že posledné dni som trošku ubral. Tak potrebujem ísť bomby. Veľmi mi pomáha moja kamoška z Portugalska. A ja si z nej robím srandu, ale som jej samozrejme aj vďačný. Lebo opravuje moju gramatiku, čo je super. A v podstate moja gramatika ešte neexistuje - v portugalčine :D

No ale jej prízvuk a gramatika je kus iná ako tu v Brazílsku, takže sa na tom smejeme. A vraj je to večná bitva medzi Portugalskom a Brazílskom. Že si robia zo seba navzájom srandu. Ale samozrejme v dobrom, doberajú sa :)

Za pár týždňov sa naučíš základy jazyka

Takže stačí, že budeš hovoriť a počúvať a veľa sa pýtať. A za pár týždňov si na solídnom leveli. Bum! Lenže dôležité je vystupovať pravidelne z komfortnej zóny. Ja už som sa presťahoval z komfortnej zóny do tej opačnej a som v nej pravidelne. Možno počas spánku si kus oddýchnem.

Ale spánok na ulici sa asi tiež nedá považovať za súčasť mojej komfortnej zóny haha. I keď už tak istú dobu spávam a celkom si zvykám. Ale mal by som to čo najskôr ukončiť, lebo to začína byť dosť nebezpečné…

Hlavne sa neboj robiť chyby. Ja ich za deň spravím najmenej milión. Napríklad včera si pýtam jedno jedlo, ktoré sa vyslovuje takto: košíňa. A ja som to poplietol, tak vravím: kozíňa. A kozíňa je kuchyňa/kulinárstvo všeobecne.

Tak borec sa začal ujebávať. A keď mi povedal ten rozdiel, tak ja s ním.

Jazykom zdar. A očakávaj tu vééééééééľmi veľa obsahu. Kombinujem to. Robím aj videjká a aj článočky. Zatiaľ všetko po slovensky. Takže ak Ťa zaujíma, aký je tu život, tak čekuj, sleduj, lajkuj, komentuj a pokojne mi daj aj spätnú vazbu. Lebo bez nej sa nezlepším :)

Oprášil som ešte aj srbčinu

Vietnamčina po 3 mesiacoch učenia sa

Vytrvať…

S týmto bojujem. Lebo ja by som najradšej vedel každý jeden jazyk sveta na úrovni C2, ale potom sa mi akurát stane to, že skáčem ako žobrák po krajších domoch a viem vo veľa jazykoch len zopár fráz. A to mi nestačí. Takže teraz sa učím koncentrovať na jeden jazyk a vycibriť ho najviac ako to len ide.

Momentálne je to čeština. Uvedomujem si, že je to jazyk, ktorý je slovenčine dosť blízky. A ani by som sa ho možno nemusel učiť a hovoriť si v Čechách pekne svojím rodným. Ale cítim, že čeština mi otvára brány. A hlavne, ľahšie zapadnem. Ľahšie si nájdem prácu, akú chcem. A tiež - keď hovorím po česky, tak cítim, že sa stávam iným človekom.

Ako keby som bol viac organizovaný. Darmo, Česko je najzápadnejšia slovanská zem a je to cítiť. Či už v bežných životných situáciách, ale aj v práci a v službách. My, Slováci, sme zase takí viac temperamentní a srdeční. Ale každý máme dačo. A je veľmi ťažké generalizovať národnú mentalitu. No isté odlišnosti tam predsa len sú.