Už chápem, prečo sa hovorí dôveruj, ale preveruj.

Veľmi sa mi nedalo spať. Mohla byť tak jedna hodzina v noci. Tak som sa išiel trošku prejsť popri pláži.

Keď tu zrazu sa mi prihovára chlap a že sa ide so mnou prejsť, lebo je to tu poriadne nebezpečné. Toto mi inak hovorí veľa ľudí, ale zatiaľ sa mi to tak vôbec nejaví. Teda nejavilo :D

Chlapík sa ma stále pýta, že kde bývam. Tak som si vymyslel časť mesta. A že zhodou okolností tam býva aj on. Do boha :D hovorím si. Snažil som sa ho striasť viackrát. Nejak to nechápal. Alebo chápal, no hral sa na drbnutého.

Darmo, ešte nie som dobrý v posielaní ľudí do… veď vieme, odkiaľ sme všetci prišli na tento svet, nie? :D

No, tak kráčame, kráčame. Borec do mňa dáva portugalčinu. Nonstop. Asi takou rýchlosťou ako rotačník skombinovaný so španielskym komentátorom futbalu a to celé v zátvorke ani nie na druhú, ale na mexickú telenovelu.

V skratke - nestíhal som s ním. On si myslel, že mu rozumiem všetko. Občas som ho usmernil, že kámo, ja som gringu :D čo je slovo pre cudzinca. A on sa stále snažil a snažil. Tak darmo, jazyk sa učím ešte len chvíľku. Ale o tom po tom.

Vravím mu - kde sa môžem vypišať? On ma vedie, že poď tu so mnou. Lebo všade sú kamery, tak si musíš dávať pozor. Lebo dojdú cajti. A to sme nechceli asi nikto.

Ešte poznámka pre predstavu, ako vyzerala situácia. Na začiatku mi chlap vraví, že sme kamoši. A musím si dávať pozor. Lebo na pláži sú v noci mafiáni. A on ma ochráni. Jááááj, ako ojeboval :D ako cigoš.

Kráčame, kráčame. A zrazu taká ulička, kde boli samé rozjebané domy. Toto sa fakt slušnejšie povedať nedá haha. Tak už sa mi dačo nezdalo. A že ideme ešte ďalej.

Vravím si - kurva, toto dačím smrdí. A veru to bol riadny kandel. Srdce mi bilo, ako keby som práve vybehol poklusom na Štefáničku. Som bdelý, vnímam všetko, čo hovorí a čo sa deje.

Zrazu odbočíme ešte hlbšie do temnoty a borec vraví, že tu hore bývam. Ale najprv sa pýta: nie si policajt? A hmatom skúša či nemám vysielačku alebo zbraň.

Ja som sa zmohol len na zmätené: PREČO? A vtom sa to stalo. Vraví mi: tranquilo. V preklade: buď v pohode. A schytil mi ruksak. Kde som mal všetky veci. Teda pas, peniaze, mobil, počítač. No celý môj majetok na jednom mieste.

A už mi došlo. Bol som ojebaný. Príliš som mu veril, že je to dobrý človek. Ale už na začiatku mi na ňom dačo nesedelo. Takže pocit nesklamal.

No späť k téme. Schytil mi ruksak a ruky. A ja som sa hneď prepol do berseker módu. Kto sa so mnou bil, tak vie. Ja keď sa bijem, tak mne je jedno, čo spravím. Pre mňa je to boj o život.

A v tejto situácii to aj mohol byť boj o život. Mohol mať nôž alebo strelnú zbraň…

Podarilo sa mi vymaniť z jeho “klinču”. Inak borec mal celkom svaly. Na svoj vek dosť veľké. Taký Mr. Olympia v kategórii Brazílske ghetto. No ale biť sa nevedel.

Urobil školácku chybu. Jak som ho začal jebať päsťami, tak sa skrčil a ukázal mi chrbát. Prepol som sa do Bud Spencer módu a jebal som mu spencerovky po krčnej chrbtici.

Už sa ani nebránil. Bitke bol koniec. A ja ešte ako veľký pán vravím - no čo ty kokot? Poď sem, nak Ti ešte najebem. Ale pochopil som, že tento boj som vyhral a je na čase ujsť. Lebo nikdy nevieš, kto ešte s ním býva.

Teraz píšem tento článok na notebooku, ktorý sa mi polorozbil pri tej bitke. Asi 17 % displeja nevidím :D ale stále to kurva za to!

Toto doma nezažiješ. Proste treba vycestovať a život si Ťa nájde. Toto bol jeden z mojich najnebezpečnejších a zároveň najvzrušujúcejších zážitkov. Za celý život. Mal som viac adrenalínu, ako keď som skákal zo 120 metrového mostu. Ale s lanom samozrejme :D

Ponaučenie: keď nemáš z niečoho dobrý pocit, tak to nerob. A ešte - dôveruj, ale preveruj.

Pozdravujem z ťepľých krajín :) všetkých. Aj Teba, Teba a áno, aj Teba. Čauko, kakauko.