Zvyky nás formujú

Odmala nám je do hláv vtĺkané, aby sme v sebe zadržovali emócie a pocity. Keď sa dieťa udrie a plače, tak mu rodič zväčša povie: neplač, veď to nebolí.

A dieťa si po čase vytvorí v hlave vzorec: aha, takže nie je správne vyjadrovať to, čo cítim. Tak to v sebe radšej zadržím a budem zhromažďovať svoje pocity v podvedomí. A budú ma ovládať celý život bez toho, aby som o tom vedel. Tie posledné tri vety si už dieťa nepovie, ale platia aj tak.

Prvých 7 rokov života nás formuje najviac

Prvých 7 rokov života je mozog dieťaťa nastavený na inej vlnovej dĺžke. Funguje ako špongia. A nasáva všetko, čo vidí a počuje. No a v tomto období si vytvárame programy. Všetky. Či už dobré alebo zlé. A potom sa na základe nich chováme. Výskumy hovoria, že až v 95 % času konáme na základe toho, čo máme uložené v podvedomí. Inými slovami - konáme automaticky.

95 % času konáme nevedome

Len v 5 % času konáme vedome. To znie dosť strašidelne však? Ale keď sa nad tým zamyslíš, tak zistíš, že väčšinu dňa skutočne konáme automaticky.

Takže čo s tým? Ak ideme v 95 % času na autopilota, tak potrebujeme, aby týchto 95 % bolo kvalitných. Podvedomie sa dá preprogramovať viacerými spôsobmi.

Hypnózou, autosugesciou a tým, že si uvedomuješ vzorce svojho správania a pracuješ s nimi.

Budem hovoriť o treťom spôsobe, čiže o vedomej práci s vzorcami správania. Lebo s hypnózou a autosugesciou sa veľmi nekamarátim.

Ako vždy je prvý krok zistiť, čo sa nachádza v Tvojom podvedomí. Spôsobov je viac. Môžeš si zobrať pero, papier a zamyslieť sa, čo v Tvojom živote nefunguje tak, ako by si chcel.

Napríklad u mňa sú to peniaze. Celý život som s nimi bojoval a už som zistil, prečo tomu tak bolo.

Peniaze sú ZLÉ

Spomenul som si, že v detstve som počul o peniazoch toto - keď má niekto veľa peňazí, tak je to automaticky podvodník, lebo byť bohatý a čestný nejde dokopy.

Pozri sa naňho, má veľa peňazí a stále nemá dosť. Radšej byť chudobný a zdravý, ako bohatý a chorý. Keď niekto žije v hojnosti, tak musí byť automaticky zlý človek.

A samozrejme ešte mnohé dalšie. Prvý krok som už spravil. Viem o tomto svojom nedostatku a pracujem na ňom. Teda, keď si uvedomím, že - aha, teraz konám na základe tohto obmedzujúceho presvedčenia.

Pýtam sa: prečo? čo môžem urobiť, aby sa môj vzťah k peniazom zlepšil? a čo vlastne pre mňa znamenajú peniaze ako také?

Nastáva zmena

No a zistil som, že peniaze predstavujú určitú formu energie. No a s touto energiou môžem naložiť ako chcem. Hovorí sa, že peniaze nekrivia charakter, ale ukazujú, aký je človek naozaj. Existujú miliardári, ktorí pomáhajú ľudom len tak. Pretože vedia, aké je ťažké žiť v strachu a nedostatku.

Takže je na každom, čo spraví so zarobenými peniazmi. Môžeš urobiť niečo pre svoje zdravie a nakúpiť si poriadne jedlo. Ideálne od miestnych poľnohospodárov. Nemusí to byť 100 % čistá potravina z Himalájí. Ale čím bližšie je daná potravina ku svojej pôvodnej podobe, tým lepšie.

Môžeš ísť aj do kasína a niečo tam vyhrať (majiteľovi). Alebo budeš pomáhať bezdomovcom. Možností je neobmedzene.

Tento môj chybný program, čo sa peňazí týka, som vybral iba ako príklad. Nie je môj jediný a u každého je to individuálne. Lebo je rozdiel, keď niekto vyrastá v majetných pomeroch a keď niekto žije z ruky do huby.

A možno Ti pomôže práve hypnóza alebo autosugescia. Už sám zistíš, čo Ti pasuje najlepšie. Veľkým zástancom autosugescie je vedec, ktorého ešte pár rokov nazad považovali za blázna. Pretože hlásal niečo nové, neobvyklé.

Už to dokázal aj vedecky. Zaoberá sa oborom, ktorý sa volá epigenetika. V skratke ide o to, že síce niečo zdedíme po svojich predkoch, ale všetko ostatné si vieme preprogramovať. Presne ako v hre.

Tu si môžeš kuknúť kráte videjko od spomínaného pána Liptona:

Túto tvárnosť genetiky dokazuje na tom, že vezme kmeňové bunky a vloží ich do niekoľkých skúmaviek. V prvej skúmavke sa vytvoria svalové bunky. V druhej vzniknú kostné bunky. A v tretej tukové tkanivo.

Ale ako je to možné? Ved základ mali ten istý. Prostredie je to, čo sa zmenilo. V každej jednej skúmavke mali kmeňové bunky odlišné podmienky, ale rovnaký štartovací bod.

S KÝM si, taký SI

Z toho vyplýva, že s kým sme, takí sme. Vidím a cítim to na sebe, že keď som býval doma s rodičmi, tak som sa vyvíjal úplne iným tempom, ako keď som býval s ľudmi, ktorí mali podobné názory a pohľad na svet.

Napríklad som istú časť života trávil veľa času s pokrovými hráčmi. To bolo super. Veľa mi táto skúsenosť dala. Ked som sa ale chcel posunúť v živote a robiť niečo druhé, tak som z tohto prostredia odišiel.

Niektorí ľudia si mysleli, že to nie je najlepší nápad. No ja už mám jasno v tom, že nikto iný nemôže lepšie vedieť, akou cestou sa mám vydať :)

Zmeň prostredie, zmeníš seba

Tak som zmenil mesto, krajinu a uvažoval som ako ďalej. Väčšinu času som trávil sám. Aby moje myšlienky a vnímanie neboli nikým a ničím rušené. Potom som sa ocitol na pár mesiacov v mŕtvom bode. Cítil som sa ako zaseknutý vo výťahu o pol druhej v noci s vybitým telefónom a vykričanými hlasivkami.

Ale keď som bol v tej situácii, tak mi chýbal potrebný nadhľad. Pár ľudí mi otvorilo oči, ked mi ukázali moju situáciu z iného uhla pohľadu. Ale trvalo ešte istý čas, kým sa v mojej hlave stvorila tá správna myšlienka.

Bolo to ako vo filme Insepšn (Inception), s tým rozdielom, že som nespal. No a dostal som sa až do fázy, že ma život prefackal. Doslova a dopísmena. Tak som si zbalil svojich 5 švestiek i vyrazil som na vandrovku. A tak teraz píšem tieto riadky uprostred nádherných hôr v Taliansku. Ale to je už ďalšia kapitola…