Hurá! Konečne som sa k tomu dostal a odhodlal. Dlhý čas som mal pocit, že si na to nájdem čas niekedy inokedy. Veď som ešte mladý. Je to podobné ako s cestovaním po svojej rodnej Zemi - veď som ešte mladý, budem cestovať potom. Ale spýtaj sa starších, že koľkí z nich uvažovali rovnako a koľkí z nich to aj splnili!

To je ponaučenie pre nás. Pre mladú generáciu. Robiť veci teraz. A keď niečo chceme odložiť, tak by to mali byť knihy na poličku.

Veľa som v poslednej dobe uvažoval, ako ďalej. Vo finančnej sfére sa mi príliš nedarí. Záväzky ešte nemám. Tak som si zbalil ruksak a idem. Nevedno kam.

Ssom strojcom svojho šťastia. Ak som teda nešťastný, chybu by som mal hľadať len a len v sebe.

Uvedomil som si jednu zásadnú vec. Nie som tu večne. Teda nie v tomto tele - pre upresnenie :P

Môj život má obmedzené trvanie. A zatiaľ nemám pocit, že by som žil naplno. Takže sa každý deň zamýšľam nad životom. Zamýšľam sa, aké je super, že som živý a dostal som príležitosť žiť tu a teraz. Tvoriť, spoznávať a zas a znova vykračovať do neznáma.

Bez života by ale nebola ani smrť. Dodnes nerozumiem, prečo dospeláci chránia deti pred smrťou. Obhajujúc to slovami - veď on to ešte nedokáže pochopiť. Pritom deti sú veľmi vnímavé a sú priamo zasadené v prítomnosti. Oproti nám - starším - sú ešte čisté. Nepoškvrnené programovaním spoločnosti.

Je dôležité plniť si sny a užívať si život. Podľa mňa sem nikto z nás neprišiel ochutnať priemer. Ale prišli sme sem preto, aby sme si vychutnali každý jeden deň naplno. Stačí sa pozrieť na deti, ako perfektne si vedia vychutnať každú jednu chvíľu. Každý jeden moment. A stále objavujú. No a v podstate sú bez strachu. Pokiaľ im ho nevštepíme do hlavičiek.

Alebo také pôvodné národy. Že vraj primitívne. To je dosť nešťastné pomenovanie. Dá sa to síce pochopiť aj ako jednoduché národy. A v jednoduchosti je krása - jak sa vraví. Ale väčšine z nás asi napadne niečo zaostalé a až smiešne jednoduché, keď počujeme slovo primitívny. Aj sa hovorí - ty primitív - a pochvala to teda nie je.

Pritom tieto národy ctia hodnoty, od ktorých sa my vzdaľujeme míľovými krokmi - zdravie a súlad s prírodou. Síce som týchto ľudí ešte naživo nevidel, ale keď vidím nejaký dokument alebo počúvam človeka, ktorý domorodcov videl na vlastné oči, tak hovorí, že žijú TERAZ. Úsmevy im zdobia tváre. A majú všetko, čo im treba. A my ich voláme primitívnymi :D

S pocitom (ne)smrteľnosti úzko súvisí zdravie. Lebo keď nemáš zdravie, tak nemáš nič. Život v chorobe stojí za hovno. Veď už len slovo nemocnica naháňa človeku strach. Už len tá predstava. A toto slovo vzniklo tak, že sa spojili dve slovíčka: nemoc a nic. Si nemocný - teda slabý, nie si pri sile. A nemôžeš s tým nič.

Ak sa stotožníš s týmto nastavením mysle, tak si došiel. Dôležité je uvedomiť si, že ty si tvoríš svoju realitu. Ty si tvoríš svoj osud. Máš to v rukách. A zmena bolí. Málokto nájde silu a odhodlanie na to, aby vykonal zmeny. A keby sme si uvedomili, že o pár rokov budeme len chodiaci batôžok zvykov, tak by sme na sebe asi makali omnoho viac.

Také je realita. Lebo starého psa alebo starú suku novým kúskom nenaučíš. A aby som sa vrátil späť k téme zdravia, tak mi napadol jeden pán. Volá sa Bruce Lipton. Už niekoľko desaťročí skúma, ako vplýva prostredie na genetiku. Áno, čítaš správne. Tento odbor sa volá epigenetika.

Venoval sa mu už v časoch, keď ostatní len neveriacky krútili hlavami a považovali ho za blázna. Tu si môžeš pozrieť videjko: ale pozor - predtým než ho zapneš, tak si poriadne otvor myseľ.

Nechcem tým povedať, že genetika nemá vôbec žiadny vplyv na naše zdravie. Isteže má. Dôležité je ale opýtať sa: skutočne som spravil všetko preto, aby som sa tešil 100 % zdraviu? Alebo si len racionalizujem svoje sebazničujúce správanie a ospravedlňujem svoju lenivosť chabými výhovorkami? Odpovedať by si mal každý sám za seba.

Ak Ti teraz napadlo, že vysoký tlak a kŕčové žily máte v rodine. Že sú dedičné. Tak si, prosím, prečítaj predošlý odstavec znova.

To je ako s pôstom. A teraz nemyslím ten výmysel, že nedám si bravčové, ale iba rybu. Myslím pôst čisto na vode. Sprvu som sa snažil ľuďom ukázať aké liečivé účinky má táto “metóda” na telo. Ale pochopil som, že je to zbytočné. Články na túto tému plánujem písať v budúcnosti. Teraz zbieram skúsenosti.

Najviac sa mi páči, že ma presviedčajú ľudia o tom, aké je to škodlivé. O tom, že anorexia je nebezpečná. Alebo že sa mi vyplaví všetka mikroflóra z čreva von. Ale tiež, že sa mi niečo môže stať. Samozrejme sa na túto tému vyjadrujú ľudia, ktorí nemajú skúsenosti. Taká je realita.

To je ako keď sú majstrovstvá a Slovensko sa zmení na 5 a pol milióna trénerov. Každý vie, ako to zahrať a čo mal hráč urobiť. Je to smiešne vyjadrovať sa k niečomu, čo si človek sám nevyskúšal a pozná to len z kníh alebo rozprávanie iných. Ja netvrdím, že mne sa niečo také nestane. Určite občas ujde “dobrá rada” niekedy aj mne. Snažím sa dávať si na to pozor.

Najlepšie je, že ochorenia typu: ekzém, alergia a milión iných, o ktorých by som tu mohol písať dozajtra… sa dajú pôstom vyliečiť. Ja som to už povedal viacerým ľuďom. A čakal som, že hneď v tom momente prestanú jesť (nie navždy :D). Ale realita je iná. Každý sa pozeráme na svet zo svojho uhla pohľadu. A to, čo je pre mňa skvelé, môže byť pre iného totálna blbosť. Pointa asi ani nie je, aby sme si všetci navzájom rozumeli. Ale aby sme boli k sebe tolerantní. A to je niekedy bohovsky ťažké.

Žijeme v dobe, kedy je ľahšie použiť rýchle riešenie, ktoré je takmer bez námahy. Ako zvoliť tŕnistú cestu plnú krvi a potu, ktorá zároveň rieši príčinu. Ide do hĺbky a neostáva na povrchu. Lebo táto cesta vyžaduje zmenu. A zmena bolí.

Keď sa tak zamýšľam, tak som asi ten najhorší propagátor pôstu. Lebo nemám žiadne chronické ochorenie a ani nadváhu. Potom sa ťažko dokazujú účinky tejto metódy, ktorá je taká stará ako ľudstvo samo. Vlastne ešte staršia, lebo zvieratá to už robili od nepamäti. V prírode sa prirodzene striedajú obdobia hojnosti a obdobia nedostatku. Ale my sme predsa múdrejší než nejaká príroda a obdobie blahobytu sme si predĺžili nafurt.

Celý tento článok mal byť pôvodne o niečom inom, ale zvhrlo sa to na smrteľnosť. A vlastne je to taký freestyle. Aj tak sa mi tu fajne hodia slová Steve-a Jobsa (ktorého meno je po slovensky Štefan Roboty alebo Štefan Zamestnania, či Štefan Práce), ktorý preriekol: každé ráno som sa pozrel do zrkadla a opýtal sa samého seba - keby bol toto môj posledný deň života, prežil by som ho rovnako, ako sa momentálne chystám? A ak odpoveď znela nie, okamžite spravil zmenu.